Tradícia svätého Martina – prečo ho oslavujeme a ako sviatok vznikol?
Sviatok svätého Martina sa oslavuje 11. novembra a je známy nielen vďaka legende, v ktorej podľa príslovia „Martin príde na bielom koni“ a prinesie sneh a zimu, ale aj vďaka tradičnému hodovaniu a pečeniu. Tento sviatok má u nás hlboké korene a spája sa s ukončením zberu a oslavou nového, tzv. svätomartinského vína. Tradične bol tento deň totiž považovaný za koniec hospodárskeho roku, kedy boli ukončené práce na poliach a pracovníci na statkoch (čeľadníci a dievky) dostávali mzdy. Aj preto ho ľudia tak radi oslavovali a hodovali.
Legenda o svätom Martinovi
Ako legenda vznikla? Martin bol rímsky vojak, ktorý žil v 4. storočí. Jedného dňa stretol pri výkone služby zmrznutého žobráka a podelil sa s ním o svoj plášť. V noci hneď nato sa mu vo sne zjavil Ježiš, ktorý mal na sebe práve tú polovicu plášťa, ktorú Martin daroval. Tento zážitok mal na Martina hlboký vplyv, a tak sa rozhodol prijať kresťanstvo. Neskôr sa stal mníchom a následne aj biskupom v Tours, kde sa preslávil svojou dobročinnosťou a šírením kresťanstva medzi vidieckym ľudom. Martinov čin odráža tému štedrosti a ľudskosti, ktorá sa na svätého Martina pripomína dodnes. V niektorých európskych regiónoch sa 11. novembra organizujú sprievody so svetlami, ktoré symbolizujú Martinovu ochotu pomáhať ľuďom.
Svätomartinská hostina
V našej krajine má svätomartinské hodovanie dlhú tradíciu. Spájame si s ňou pečenie husi, koláčov a rožtekov plnených makom, orieškami alebo lekvárom, ktorým sa tiež na mnohých miestach hovorí martinské rožteky. O pečení husí na tento sviatok sa traduje niekoľko legiend. Jedna z nich hovorí, že sa Martin pri úteku pred biskupským vymenovaním schoval medzi husi (bol totiž veľmi pokorný a skromný a biskupom sa stať nechcel), ale husi ho svojim gagotom prezradili. Vďaka ich „zrade“ bol Martin objavený a nakoniec sa biskupom stal.
Existujú ale aj iné výklady príbehu s Martinom a husami. Jeden z nich hovorí, že svätý Martin mal byť pri svojom kázaní tak rušený hlasným gagotom husí, že sa na nich rozhneval. Podľa tejto interpretácie sa na svätého Martina pečú husi „za trest“ za to, že vyrušovali pri jeho kázaní. Nech už bola skutočná príčina akákoľvek, pečená hus sa postupom času stala neoddeliteľnou súčasťou svätomartinského stola v mnohých európskych krajinách, kde sa tradícia dodnes dodržuje.
Čo patrí na sviatočný stôl
Vedľa husi sa s týmto sviatkom spája aj množstvo sladkých dobrôt. Obľúbeným pečivom boli martinské rožteky s bohatou plnkou z maku, orechov alebo lekváru a dôkladne zapletené do tvaru podkovy – symbolu šťastia. Tento zvyk pochádza zo starších tradícií – podkova mala do domu prinášať šťastie a hojnosť.
Dnes sú okrem rožtekov obľúbené aj klasické a mriežkové koláče, ktoré sa dajú plniť jesenným ovocím a sladkými plnkami. Ak máte chuť osláviť sviatok svätého Martina doma, môžete si pripraviť množstvo dobrôt podľa našich receptov. Začať môžete mriežkovým koláčom z pšeničnej celozrnnej hladkej Pernerky. Skvelou voľbou sú aj svätomartinské rožteky zo špaldovej Pernerky alebo svätomartinské koláče.
Pokiaľ sa chystáte pustiť do svätomartinských osláv, rozhodne by ste nemali zabudnúť ani na svätomartinské víno. Práve na tento sviatok sa totiž prvýkrát otvára mladé víno z posledného zberu. Ide o vinársku tradíciu, ktorá sa teší veľkej obľube – ľudia si pripíjajú na svätého Martina a hodnotia prvé víno sezóny.
Sviatok svätého Martina je skvelou príležitosťou, ako osláviť jesenný čas s dobrotami, ktoré sa viažu k histórii aj legendám. Či už si upečiete hus, martinské rožteky, alebo si jednoducho doprajete svätomartinské víno, určite stojí za to si tento deň užiť. A ak vás tradičné koláče či rožteky nadchnú, nezabudnite, že si ich môžete upiecť kedykoľvek počas roka. Dôvod na oslavy určite nájdete.